Bratislava 16. decembra 2014 (Anna Weiss, mojakultura.sk)
Vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu sa pod vedením dirigenta Waltera Attanasiho predstavila Janáčkova Filharmónia Ostrava spoločne so speváckym zborom Lúčnica. Vo svetovej premiére zaznela Giammussova orchestrálna skladba Svelunio, ktorej názov je neologizmom označujúcim v taliančine Spln mesiaca nad Dunajom. Ide o „hravú petit morceau s vlastnosťami pastorály a nokturna“ – dozvedeli sme sa s bulletinu. Autor, ktorý osobne zavítal do Bratislavy, ju venoval hlavnému mestu. Z hľadiska formy pomerne rozdrobená kompozícia zaujala netradičnými inštrumentálnymi prvkami. Citeľné boli práve pastorálne motívy, no ak by sme mali mať asociáciu zodpovedajúcu názvu skladby, ktorá má programový charakter, len ťažko by sme si vďaka hudbe dokázali predstaviť spln mesiaca nad touto veľriekou.
Svetovú premiéru mala aj Giammussova kompozícia Invictus. Inšpiráciou k tejto skladbe pre zbor a orchester bol autorovi Nelson Mandela a báseň, ktorá mu bola útechou počas dlhoročného väzenia. „Je to tonálny skladateľ, výrazná je u neho rytmika a možno isté prvky minimalizmu v tom, že sú tam niektoré frázy, ktoré sa opakujú v rôznych nástrojoch,“ charakterizoval tvorbu skladateľa dirigent Walter Attanasi k hudbe Francesca Giammussa. Priznávame sa, táto kompozícia bola v mnohom zaujímavejšia ako Svelunio. Práve poetika a lyrika skladby boli tým, čo poslucháčov zaujalo. Trošku pokrivkávajúce to však bolo s nástupmi. Je to azda len medzi nebom a zemou, prečo sa pri triviálnych veciach, akým sú nástupy, stávajú také výrazne počuteľné nepresnosti. A Janáčkova Filharmónia Ostrava ich veru mala neúrekom. Škoda, keď taký veľkolepý koncert pokazia také banálne záležitosti. Zážitok však vyrovnal výkon speváckeho zboru Lúčnica, ktorý bol excelentný či už z pohľadu výrazu alebo tonálne náročných diel, s ktorými si speváci hravo dokázali poradiť. Napokon, v repertoári Lúčnice sú omnoho náročnejšie skladby ako tie, ktoré v Slovenskom rozhlase zneli v ten večer. Vyvážené, pekne melodické soprány, rytmicky presní speváci, jemné odtienky dynamiky a presné, jednoliate frázovanie – to všetko umocňovalo skladby tohto večera, paradoxne viac, ako samotný orchester.
Na koncerte zaznela aj skladba Ave Maria rovnako od Giammussa pre soprán, barytón a orchester v interpretácii dvoch veľkých speváckych mien Nomeda Kazlaus a George Andguladze. Kým speváčka svojou čistou intonáciou a veľkým fondom roztlieskala publikum, barytonista bol tak trošku sklamaním. Nielen málo zaujímavou, priam nevýraznou farbou hlasu, ale najmä jeho nedostatočnou sýtosťou.
Kým prvé tri skladby nemohli byť publiku známe, tak zvyšok koncertu rozhodne áno, keďže ho tvorili samé „hitovky“. V programe vystúpila aj mladá operná speváčka slovenského pôvodu Patrícia Janečková, ktorú si pamätáme z televíznych obrazoviek ako zázračné dieťa s čarovne čistým hlasom. V jej interpretácii zaznel Najkrajší kút v šírom svete (Pieseň o rodnej zemi) od Gejzu Dusíka. Chtiac či nie, vynorili sa nám spomienky na Krištáľový ples SND, kde táto pieseň znela a znela a znela, až ste mali miestami chuť odpíliť si uši, aby ste ju nemuseli počúvať. Ale radšej preč od kritizovania slávnych mien… nech je im zem ľahká… Napokon, osud operných spevákov je neľahký. Vekom už často nemajú publiku čo ponúknuť a ťažko sa s ním lúčia. Mladučká Patrícia má svoju kariéru len pred sebou a nepochybne je na dobrej ceste, pretože od spomínaného vystúpenia v televízii urobila v technike aj výraze obrovský pokrok.
Ďalej sme sa už presunuli známym áriám napríklad od Verdiho či Pucciniho. Medzi najsilnejšie zážitky určite patria ária z opery Manon Lescaut, ktorú sopranistka Nomeda Kazlaus zaspieval priam božsky. Záver výnimočného koncertu patril notoricky známej árii Nessun dorma z Pucciniho opery Turandot, v ktorej sa predstavil britský umelec Ian Storey, jeden z najžiadanejších tenorov vo svete a jeden z najpreslávenejších predstaviteľov Tristana. Jeho výkon bol absolútne bezchybný – vo výškach nechýbala dráma, dokonca jeho hlbšie tóny zneli dostatočne nosne, čo je pri tenoristoch nie vždy obvyklé. Aj preto si práve posledné číslo koncertu získalo ovácie, vďaka ktorým nechýbal prídavok.
