“Nechceli sme urobiť žiadnu chybu. Preto sme venovali aj maličkostiam strašne veľa času,” priznal frontman IMT Smile po skončení prvého vystúpenia s Umeleckým súborom Lúčnica v košickej Steel aréne. Okrem Ivana Táslera nám o zákulisí veľkolepej šou a ďalších plánoch viac prezradili Ján Ďurovčík a profesor Štefan Nosáľ.
Košice 29. decembra 2014 (Ladislav Ontko, hudba.zoznam.sk)
Zvykli sme si na to, že naša kultúra v mnohých oblastiach nedosahuje parametre európskych, či svetových. Aj v porovnaní s českou scénou sme si u našich umelcov zvykli na trochu nižší štandard. Dôvodov uvádzajú tvorcovia a producenti viacero. Počnúc finančnými a končiac nízkou návštevnosťou či nevyhovujúcimi sálami.
O to viac prekvapí a poteší, keď sa nájde niekto, kto je ochotný riskovať vyššie uvedené riziká a pustí sa do prípravy niečoho, čo je naozaj veľké. Takúto ambíciu mali IMT Smile a Lúčnica, keď spolu vytvorili projekt Made in Slovakia, ktorý v decembri s veľkým úspechom odprezentovali v Bratislave a v Košiciach.
Aj slovenské môže byť svetové
Spojenie piesní populárnej skupiny a tradičných ľudoviek a tanečných choreografií je zaujímavým nápadom, ktorý mal úspech aj pred rokmi, keď sa s Lúčnicou spojil Elán. Ako to celé začalo tentokrát, vysvetľuje líder IMT Smile Ivan Tásler: “Pri myšlienke boli traja ľudia. Medzi nimi aj ja a môj brat. Zámerom bolo urobiť program, ktorý by bol viac slovenský, viac o Slovensku a mal slovenskú myšlienku.”
Prvé diskusie medzi Táslerovcami a umeleckým šéfom Lúčnice, profesorom Štefanom Nosáľom, začali asi rok a pol dozadu. Vtedy si sadli a povedali si, že to skúsia, i keď posledne menovaný spočiatku nebol tým nápadom veľmi nadšený. Zdalo sa mu totiž, že na takéto značne odvážne spojenie nie je dostatok prirodzených dôvodov a emočných súvislostí. No napokon sa s myšlienkou stotožnil, plusy prevážili nad obavami. “Je dobré obdivovať dobré veci vo svete, ale aj si vážiť to, čo je u nás a čo svet aj prostredníctvom Lúčnice obdivuje a to na všetkých kontinentoch. My nie sme takí starodávni. Obdivujú nás a chvália po celom svete,” hovorí profesor Nosáľ o našom tradičnom ľudovom umení, ktoré je vďaka kvalite folklórnych súborov a hudobníkov paradoxne tým najsvetovejším, čo môžeme z domácej scény na pódiách vidieť.
Prepojenie ľudovej kultúry a popu bolo podľa tvorcov programu Made in Slovakia užitočné a obohatilo nielen divákov, ale aj ich samotných. “Práve vďaka tejto šnúre sa môj vzťah k tradičnej kultúre zmenil,” povedal Ivan Tásler. “Dovtedy som bol v tomto smere laik. Oveľa viac som sa začal zaujímať o rôzne veci, ktoré súvisia so slovenskou tradíciou, folklórom. Je to pre mňa téma, ktorá mi nie je ľahostajná. Túto šnúru vnímam aj ako veľkú školu pre mňa v rámci tejto témy.” Náročnosti multižánrovej šou zodpovedala aj dĺžka prípravy a zodpovednosť celej kapely IMT Smile. “Nikdy predtým som nerobil na žiadnom projekte tak dlho ako na tomto. Nechceli sme urobiť žiadnu chybu. Preto sme venovali aj maličkostiam strašne veľa času,” prezradil Ivan.
Scenár za hodinu a kvalitný realizačný tím
Režisérsky sa celého projektu ujal Ján Ďurovčík, ktorý všetko premyslel do najmenších detailov. No práca mu vďaka nadšeniu išla pekne od ruky. “Priznám sa, že scenár vznikol za hodinu, lebo sa mi to dobre písalo. Rozpracovanie trvalo asi dva mesiace. Ale tu treba poďakovať celému tímu. Pretože ja zadávam a oni pracujú na realizácii. Napríklad chcem, aby bol na pódiu fujarista ťahaný na skateboarde popred plazivý dym. Alebo svetlá, ktoré vytvoria oponu. To sú sekundárne veci, ktoré rozpracováva tím. Ja im poviem víziu, ukážem im to rozkreslené a oni to už robia,” priblížil zákulisie príprav známy režisér a choreograf.
Tvorcovia do projektu prichádzali s istými predstavami. Ako dodáva Ján Ďurovčík, tie jeho sa podarilo naplniť, pretože boli realistické. “Je jedna okrídlená veta, ktorá platí v divadle, že cestičky k úspechu sú dláždené mŕtvolkami našich geniálnych nápadov. Samozrejme, pri prvej vlne máte veľa nápadov. Ale nebol žiadny, ktorý by sa nerealizoval. Iba ak z dôvodu, že sme zistili, že toto je už veľa, alebo že to nesedí. A druhá vec je, že ja osobne po remeselnej stránke, keď uvažujem, napadajú mi veci, ktoré sú možné. Nemám nápady typu: hodil by sa vodopád, a potom musí prísť niekto a povie mi, že sa to nedá. Od začiatku viem, aké mám nástroje, aký mám rozpočet, čiže viem, čo si môžem dovoliť. A podľa toho kreujem nápady,” vysvetlil.
Výsledkom precíznej práce všetkých zúčastnených bola veľkolepá šou plná radosti, efektov, svetiel a zaujímavých prepojení, a ich odmenou vypredané sály, ktoré tlieskali, dupali a hlavne sa zabávali. “Niektorí síce nad tradičnou kultúrou ohŕňajú nosom, ale aj v tomto projekte videli: ‘Aha aj toto je dobré!’ A to si treba vážiť,” hovorí spokojne Štefan Nosáľ. “Je to úspech, ktorý sa nezažíva hocikedy,” priznal Ivan Tásler. “Okolo 30-tisíc ľudí, ktorí videli túto šou, je niečo neuveriteľné. A je úžasné, že všetky koncerty dopadli veľmi dobre. Sú veľmi pozitívne reakcie, vyšli fantastické recenzie. Nechcem to celé chváliť, lebo to nie je moja úloha. Ale je to veľmi príjemný pocit, keď viem, že za tým celým bol kopec práce. Je to radosť niečo také zažívať,” dodal spevák za celú kapelu IMT Smile.
Made in Slovakia bude pokračovať
Šnúra piatich koncertov skončila. Čo bude s projektom Made in Slovakia? “Vyzerá to tak, že tento program prenesieme aj na ďalšie pódiá. Je isté, že s ním vystúpime na Topfeste v júni. A asi to nebude len toto jedno vystúpenie. Pravdepodobne tento program budeme naživo hrať ďalej,” potešil fanúšikov Ivan Tásler.
Napriek nadšeniu divákov všetkých generácií na koncertoch v Bratislave a v Košiciach stále platí, že tradičné umenie je skôr na okraji záujmu mladej generácie. Je to paradox, pretože Lúčnica je zložená do značnej miery zo študentov a študentiek. “Do Lúčnice prichádzajú takí, ktorí majú záujem. Naše teleso je neprofesionálne. Vedú ho profesionáli, ale tanečníci sú amatéri. Takto to v roku 1953 zadefinovalo Ministerstvo kultúry, konkrétne prof. PhDr. Ernest Sýkora, CSc. Mladí ľudia prichádzajú, lebo vidia, že to má ohlas aj medzi ich rovesníkmi,” približuje fungovanie medzinárodne úspešného súboru Štefan Nosáľ.
Zároveň zdôrazňuje, že pre budúcnosť Lúčnice je potrebný prísun nových členov: “Napríklad v Bratislave je okolo 20 detských ľudových súborov, ktoré vedú väčšinou bývalí členovia Lúčnice. A aj z týchto čerpáme. A hoci sa u nás veľmi nezarába, kto má rád ľudovú hudbu a tance a má talent, príde do Lúčnice. S novými členmi je síce robota, lebo ich musíme znovu učiť repertoár. Ale oplatí sa to, lebo mi Lúčničiari nezostarnú.”
Foto: Vladimír Yurkovič (titulná fotografia), Marko Erd – archív Hudba.sk (foto v článku)
