„Saška môže chodiť tancovať do súboru a Matúško na gitaru. Ja budem mať doma Lúčnicu, Ty IMT Smile,“ vychádzala s úsmevom z košickej STEEL Arény hnedooká blondína držiac sa za ruky s potetovaným holohlavým priateľom v tričku Iron Maiden. Spoločné vystúpenie IMT Smile a umeleckého súboru Lúčnica nadchlo až do tej miery, že možno predurčilo jeden ľudský osud.
Košice 25. decembra 2014 (smartmug.sk)
Made in Slovakia. Hrdosť Made in Slovakia. Práve slovo – hrdosť – je najcharakteristickejšou črtou, ktorá umelecký projekt IMT Smile a Lúčnice vystihuje. Konečne sme totiž aj pod Tatrami ukázali, že dokážeme nielen kecať o pseudoúspechoch, ale sami vieme pripraviť zážitok, aký sa k nám doteraz iba dovážal. Nakoniec, z dvoch plánovaných koncertov sa v priebehu pár týždňov stalo vypredaných päť, a to je už referencia, akú si hocikto, nielen na Slovensku, dať do životopisu nemôže.
Celkovo spolupracovalo na programe 129 ľudí a všetci sú vo svojich profesiách maximalisti, navyše berúc do úvahy triumvirát IMT Smile – Lúčničiari – choreograf Ján Ďurovčík, dokonalý výsledok neprekvapuje. Hoci si človek pred vystúpením v Košiciach prečítal pár článkov a recenzií, aj napriek tomu ostal prekvapený. Práve toto je majstrovstvo, nesklamať a dať predstavám pridanú hodnotu – absolútny zážitok.
V prípade IMT Smile platí, ako vždy, zabudnite na nahrávky na albumoch, zabudnite na ich koncert, ktorý ste videli, ako posledný. V rámci proma kapela naznačila spoluprácu s orchestrom Lúčnice pri Exotike, ale neostalo iba pri jednej piesni, pretože k skladbe Kapela pripravili úvod speváčky z Lúčnice a na Cestách II. triedy sa zviezol orchester s tanečníkmi. Tancujúce páry v pesničke Vyvedený z miery a akustická „krojová“ verzia Ľudia nie sú zlí spolu s pohyblivým posúvacím poschodím pódia alebo i taký detail ako zhora sa spúšťajúce lampáše ponúkli absolútne intímne prepojenie medzi energiou na javisku a v publiku. Do tejto kategórie patrí i záver v znamení Najkrajších Vianoc, ktorý nedovolil zabudnúť na tradície, magické čaro v kruhu rodiny s tropickým ovocím na stole a snehom (pre mladšie ročníky, kedysi na Vianoce snežilo, detaily poskytne Google).
O tom, že Ivan Tásler je na pódiu živel určite písať netreba. „Toto v pláne nebolo, to len kvôli vám,“ za všetko stačí jedna jeho veta z úvodu, keď sa po Bozku vrátil medzi ostatných členov kapely. Každý z nich dostal možnosť predviesť sa individuálne a za synchronizáciu s celkovým posolstvom programu patrí palec hore. Úvod Lukáša Kolivošku, Miro Tásler s harmonikou medzi babami z Lúčnice, pompézne bicie Dana Šoltisa v jednej z ľudových piesni, saxofónové hladenie duší Máriom „Gapom“ Garberom a (takmer) tancujúci Tomáš Slávik ukázali IMT Smile v úplne novom svetle, ktoré muselo (v dobrom) prekvapiť aj najskalnejších fanúšikov. Apropo fanúšikovia… Vidieť spievať matky po päťdesiatke, ktoré majú pred manželmi a Bohom svedomie čisté „prváci si v kvetináčoch nasadili marišku“ patrilo tiež medzi emotívne vrcholy večera.
Made in Slovakia. Hrdosť Made in Slovakia. A na tomto mieste prichádza odkaz Lúčnice. Kým (takmer) každý náš hudobník priznáva inšpiráciu a ovplyvnenie svetovými trendmi, folklór je náš, slovenský, iba slovenský. Hoci jeho štylizovaná forma je prispôsobená potrebám mainstreamu, základ je autentický. Piesne, tance, hry… nevznikali v nahrávacích štúdiách, či na skúškach podľa sofistikovanej dramaturgie, ale boli bezprostrednou súčasťou života našich predkov. V časoch, kedy televízia, internet a nákupné centrá nemali miesto ani vo fantázií vedeckej obce, ľudia sa stretávali a zabávali po svojom – tancovali, spievali, vymýšľali. Prítomnosť Lúčnice na piatich koncertoch s IMT Smile nemala ukázať iba virtuozitu jej členov od famózneho primáša orchestra Zlaté husle Martina Sleziaka (s rockovo zovretou päsťou počas piesne Oči, oči, čierne oči) cez spevákov až po tanečníkov. Ak (najmä) mladí ľudia pochopia, že s úžasom pozerali na vlastnú históriu a nadchlo ich to, mali by tieto pocity potiahnuť až k hrdosti na slovenský národ!
Spojenie modernej hudby a ľudových tradícií bolo krehké. Ak by Lúčničiari odtancovali celý koncert iba na pesničky IMT Smile (našli sa aj také očakávania), chýbala by tomu úcta. Rockeri a folklóristi si ju však navzájom v samostatných blokoch dopriali a zároveň vhodne prepojili. Keď sa profesor Štefan Nosáľ v závere neubránil tanečným pohybom na Exotiku v podaní jeho orchestra, svojou spontánnou reakciou udelil všetkým – účinkujúcim, podpornému technickému tímu a ľuďom v publiku – požehnanie najvyššej kategórie.
Ľudia naozaj nie sú zlí. Aj tí, ktorí sedeli, vstávali a potleskom ukázali rovnakým dielom rešpekt IMT Smile, aj Lúčnici.„Poznali sme iba Lúčnicu, ale IMT Smile si nás tiež získali. Po ceste sme dostali defekt a tabletkami sme museli utíšiť jeden boľavý zub, ale stálo to za to, lebo od prvej do poslednej sekundy sme zabudli dýchať,“nešetrila chválou skupina Poliakov z Krakowa. „Folklór nikdy nepatril medzi mojich favoritov. Teraz už viem, že to bola moja chyba, lebo som mu nedával šancu. Priateľka ma presvedčila iba kvôli IMT Smile, tak som jej dal dnešný koncert ako vianočný darček. Už teraz môžem povedať, že ako ďalší darček si dáme návštevou Východnej,“ sľúbil Peter z Košíc.
A práve v tom je ďalšia pridaná hodnota programu Made in Slovakia. Kultúra reprezentovaná folklórom a ľudovým tradíciami si získala pozornosť najširších más, aj komerčných médií, čo nebýva pravidlom, ale mohlo by sa to stať zvykom…
Imrich Makó, PR a produkčný manažér
Fotografie: Pavol Dráb
